Obec Trebostovo je v archívnych dokumentoch doložená od r. 1262 ako terra Treboztou v susedstve osady Trnovo. Rozvinuté sídelné pomery v tejto oblasti už pri darovaní majetku zoborským benediktínom v r. 1113 dovoľujú predpokladať, že Trebostovo i susedné Trnovo v tom čase nielenže existovali, ale ich existenciu treba posunúť do 11. storočia.
Po ľavom brehu Turca tu viedla stará krajinská cesta, ktorá sa v listine nazýva "Veľkou". Pred polovicou 13. storočia (azda už v preduhorskom období ) bol jeho vlastníkom istý Trebost, po ktorom dostalo staršie sídlisko neznámeho mena názov. V roku 1256 zapísané ako "Treboztou" a 1267 "Turbuztou" bolo v majetku uhorského kráľa. Vlastníctvom uhorských kráľov bolo aj začiatkom 14. storočia. V roku 1266 potvrdil kráľ Belo IV. Mladíkovi Rutenovi svoju donáciu. Pred rokom 1267 sa Trnova spolu s Trebostovom, Benicami a Dolnou Mútnou načas protiprávne zmocnili synovia zvolenských županov Detrika a Michala. V roku 1267 ich dostal hontiansky kómes Peter za majetky na Orave, ale v roku 1269 ho Belo IV. vrátil Mladikovi. Po tomto dátume sa správy o Trebostove v písomnom materiáli strácajú až do roku 1360, keď sa v spore majiteľov Necpál a Dulíc ako svedkovia spomínajú jeho vnuci, alebo pravnuci Ján, Štefan a Mikuš , synovia Štefana Serafína, kde sa uvádza že "v roku 1360 bol majiteľom obce Ján, syn Štefana Serafína s prídomkom (de Trebosto) z Trebostova", ktorý zomrel pred rokom 1381 bez mužského potomka a jeho majetok Malé Trebostovo (Kystobozlo) kráľovná Mária v roku 1383 darovala Martinovi a Jánovi, synom Egídia z liptovského Šoldova (de Choldo). Proti tejto donácii v roku 1388 neúspešne protestovala Alžbeta dcéra Jána z Trnova a Malého Trebostova, spolu so svojimi bratrancami. Vlastné Trebostovo, ležiace na ľavom brehu Trebostovského potoka, zostalo kráľovským majetkom a príslušenstvom panstva Sklabinského hradu až do roku 1389, keď ho (Tribuzlo) kráľ Žigmund, manžel kráľovnej Márie, daroval tomu istému Martinovi a Jánovi synom Egídia. Obaja nevlastní bratia sa tak stali vlastníkmi celého Trebostova a túto skutočnosťa aj ďalšie listiny na celý trebostovský majetok dali v roku 1391 zapísať do Turčianskeho registra.
Trebostovo, ale aj ďalšie susedné dediny sú staré, preduhorské dediny. Všetky sú písomne doložené v 50. rokoch 13. storočia. Pre tieto dediny dali znievski benediktíni niekedy začiatkom 12. storočia medzi Trebostovom a Bystričkou vystavať kostol sv. Petra. Tento románsky kostol bol pri svojom prvom písomnom doložení v roku 1323 už iste poškodený a nevyhovujúci vtedajším potrebám. Preto nový zemepán severnej časti Trebostova s pomocou znievskych premonštrátov dal asi v polovici 14. storočia vybudovať na svojom majetku vo filiálnom sídlisku Trebostova nový - gotický kostol rovnomenného patrocínia. Od neho bývalá osada Trebostova dostala svoje pomenovanie a začala sa nazývať Svätým Petrom.
Na dedičstvo a majetky obce si robili nároky viacerí majitelia. Obec najprv patrila do majetkov Sklabinského hradu, neskôr ich panovník Žigmund vyňal a daroval Jánovi a Martinovi Cholkovi. Za nejasných okolností prešlo Trebostovo v 15. storočí do držby šľachticov z liptovskej Štiavnice. Pred rokom 1487 Gregor zo Štiavnice založil časť v Trebostove a v Bystričke Andrejovi Justovi a Matejovi Malému z Čeče. V roku 1488 jeho príbuzní z liptovskej Štiavnice vymenili svoje podiely v Trebostove (Trebostho) Matejovi z Čeče za jeho porcie v liptovských dedinách. V tom roku Matej z Čeče s príbuznými získal časť blatnického hradného panstva a k jeho majetkom pripojil aj Trebostovo. Od 1488 do roku 1491 zostalo Trebostovo v komplexe Blatnického hradu a stalo sa sídlom Révayovcov z Trebostova. Od tých čias boli osudy obce spojené s hradom Blatnica. Roku 1545 pri delení majetkov rodiny Révayovcov dostal Trebostovo Štefan. Týmto rozdelením vznikla trebostovská línia révayovského rodu .
Významné miesto v obci popri poľnohospodárstve malo i remeselníctvo a olejkárstvo. Obec sa po zrušení poddanstva v roku 1848 až do roku 1918 vyvíja v kapitalistických podmienkach ako agrárna obec. Obdobie po prvej ČSR znamenal pre obyvateľov obce kvalitatívny nárast po stránke politickej, kultúrnej a vzdelanostnej. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili do príprav a bojov SNP a po oslobodení sa Trebostovo zmodernizovalo a postavili sa dôležité stavby.
